Ako sa v Rusovciach našlo rímske mesto Gerulata

Autor: Pavel Dvořák | 14.9.2018 o 7:18 | Karma článku: 1,87 | Prečítané:  620x

Aby sa mohol nájsť poklad, musí sa najprv stratiť. Strateným po­kladom nemusia byť strieborné a či zlaté mince. V Rusovciach sa stratilo a potom sa našlo celé mesto. 

Rozprávanie je dostupné aj ako podcast na:

Podbean

Apple podcast

Na brehu mŕtveho dunajského ramena v Rusovciach stál nevysoký vŕšok Bergl a na ňom zvyšky stredovekého hrádku. Azda strážil strategické miesto. Rameno ešte aj dnes počas povodní zapĺňa voda, v minulosti na divom, ešte nezregulovanom Dunaji tu mo­hol byť bezpečný prístav, možno brod, priechod cez Dunaj, pravda, všetko je už dávno zabudnutou minulosťou.

Keď sa pred viacerými rokmi spevňovali dunajské hrádze, vodá­ri rozhodli, že vŕšok Bergl rozoberú a kameň použijú ako stavebný materiál. Pracoval tu mohutný buldozér. Odtláčal hrubé vrstvy štrku a kamenia, no odrazu sa zastavil. Narazil na prekážku, na ktorú jeho sily nestačili. Asi šesť metrov pod úpätím Bergla bolo totiž nárožie akejsi budovy postavenej z masívnych kamenných kvádrov. Až po­ tom si ľudia všimli, že v hline naokolo sa váľajú kamene pospájané rímskou maltou, zlomky rímskych tehál, zuhoľnatené trámy, dokon­ca aj črep sviatočnej rímskej keramiky. Archeológovia preto navrhli zastaviť búranie, kým sa nezistí, či sa azda neničí niečo významné.

A urobili dobre. Pod hrubou vrstvou navážky ležali mohutné steny rímskej stavby, zvyšky stĺpov, murivo miestami zachova­né až do dvoj­trojmetrovej výšky. Ukázalo sa, že tu stálo ucelené, premyslene vybudované sídlo s pravouhlou sieťou ulíc, s hlavný­ mi cestami a bránami, s budovou veliteľa a vojenského štábu, so svätyňou a s pokladnicou, so sýpkou, s dielňami, nemocnicou, ve­ terinárnou ošetrovňou, kasárňami, mesto, ktoré malo kanalizáciu a domy vyhrievané ústredným kúrením.

Naozajstné rímske mesto spojené s vojenským táborom. Archeo­lógovia podľa starej mapy zistili aj jeho meno: Gerulata.


O živote v takýchto prípadoch azda najlepšie svedčí smrť. Oby­vateľov Gerulaty pochovávali na niekoľkých pohrebiskách. Do hrobov im dávali obete, napríklad vložili mincu do úst alebo do ruky nebohého – mal to byť peniaz pre Chárona, prievozníka cez rieku Styx, za ktorou sa podľa starobylej báje rozkladal záhrobný svet.

V hroboch bola keramika, kahance, sklené fľaštičky, perly z jan­táru, zo skla, z rozličných kovov a morských koralov, kostené ihlice, strieborné prstene, spony zdobené emailom, niektoré v podobe zvierat. O mŕtvych vojakoch svedčili zvyšky krúžkového brnenia, kovania, amulety, hroty oštepov, nože, kus kostenej pošvy meča, železné cvočky z podrážok vojenských bagančí.

V Rusovciach sa môže nájsť všeličo. Pri rýľovaní svojej záhrady objavil jeden gazda bronzovú dôstojnícku prilbu, a nie hocijakú, bola bohato zdobená rytinami a plastikami vtákov a veľkou orli­cou, ktorá mala okolo nôh omotaného hada. Lebo to nebola prilba do boja, ale na parádu. Okolo prilby ležali zvyšky rímskych tehál, rozbité rúrky vykurovacích kanálov, kamene, črepy, popol a ďal­šie svedectvá skazy. Aj prilba bola zhrdzavená a zdeformovaná úderom, ktorý ju však nezasiahol počas boja. V čase úderu prilba nebola na ľudskej hlave, ležala v kasárňach na polici alebo niekde inde, kde ju zasypalo murivo. Patrila vyššiemu dôstojníkovi, ktorý ju pred bojom odložil a už sa po ňu nikdy nevrátil. Ani sa nebolo kam vracať. Kasárne sa premenili na trosky – a niečo podobné sa vojakom môže stať len v prípade porážky.

Keltské mesto kniežaťa Biateka zmizlo, pominulo sa aj rímske mesto neznámeho dôstojníka, do bratislavskej histórie sa však za­ písalo plným menom: Gerulata. Stratená a nájdená.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vyšetrovatelia sa výsluchmi chránia pred nadriadenými. Aj keď sú zbytočné

NAKA vypočúva ľudí zo Za slušné Slovensko.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Šikanuje polícia organizátorov protestov?

Nestačilo vypočuť len jedného z nich?


Už ste čítali?